Druhy a stupne MP

Príčinou mentálnej retardácie je organické poškodenie mozgu. Podľa vývinového obdobia, v ktorom mentálne poškodenie nastalo, rozlišujeme dva druhy retardácie a to oligofréniu a demenciu. (J. Hučík, 2007)

Oligofrénia - pojem pochádza z gréckeho slova „oligos“ (málo) a „fren“ (duša, myseľ, rozum). Je to stav zapríčinený štrukturálnou difúznou poruchou mozgu v prenatálnom, perinatálnom alebo v postnatálnom vývinovom období, zhruba do druhého roku života, ktorú spôsobujú rozličné etiologické faktory. Prejavuje sa na celkovom vzhľade, na tvári, očiach, na držaní tela, pri pohybe a v správaní. Oligofrén je nápadný i laickému okoliu už svojím zjavom a konaním. (H. Draganová, 2006)

Demencia – je zastavenie, narušenie normálneho mentálneho vývinu zapríčinené získaným poškodením mozgu zhruba po druhom roku života. Môže ísť o organickú deštrukciu mozgu, alebo funkčnú poruchu spôsobenú rozličnými etiologickými faktormi ako sú zápal mozgových blán, zápal mozgu, úrazy mozgu, poruchy metabolizmu, intoxikácie, poruchy žliaz s vnútornou sekréciou, kôrnatenie mozgových ciev.(J. Slowík, 2007)

Od roku 1992 vstúpila do platnosti 10. revízia Medzinárodnej klasifikácie chorôb spracovaná Svetovou zdravotníckou organizáciou v Ženeve (WHO), ktorá mení doteraz používanú klasifikáciu. Mentálna retardácia sa podľa nej delí do šiestich základných stupňov:

ľahká mentálna retardácia IQ 50 – 69

stredná mentálna retardácia IQ 35 - 49

ťažká mentálna retardácia IQ 20 - 34

hlboká mentálna retardácia IQ < 20

iná mentálna retardácia

nešpecifikovaná mentálna retardácia (H. Draganová, 2006)

Ľahká mentálna retardácia (F70) - ide o najľahší stupeň mentálnej retardácie vymedzený IQ v rozmedzí 50 – 69. Motorický a neuropsychický vývin, psychické procesy a reč sú kvantitatívne a kvalitatívne odlišné od normy. Sú čiastočne oneskorené a obmedzené. Deti s takýmto mentálnym postihnutím sú vychovávateľné a vzdelávateľné v podmienkach špeciálnej výchovy v špeciálnom školstve, pričom sociálna prognóza je priaznivá. (J. Hučík, 2007)

Stredná mentálna retardácia (F71) - vymedzuje ju pásmo IQ v rozsahu 35 – 49. Dieťa postihnuté stredne ťažkou mentálnou retardáciou zaostáva v somatickom a neuropsychickom vývine a výrazne v motorike. Vývin všetkých psychických funkcií je oneskorený a narušený. Prejavuje sa to najmä poruchami pozornosti, nedostatkom koncentrácie a veľmi slabou pamäťou vo všetkých jej zložkách. Myslenie je primitívne, reč sa vyvíja značne oneskorene a dosahuje iba úroveň konkretizácie. Podobne oneskorená je schopnosť starať sa sám o seba. (J. Slowík, 2007)

Ťažká mentálna retardácia (F72) – vymedzuje ju pásmo IQ v rozsahu 20 – 34. V mnohom sa podobá strednému stupňu mentálneho postihnutia čo sa týka klinického obrazu, prítomnosti organickej etiológie a pridružených stavov. Len všetky prejavy a znížená úroveň schopností sú v tomto stupni omnoho výraznejšie. Ťažko postihnutí trpia značným stupňom poruchy motoriky alebo inými pridruženými vedami súvisiacimi s primárnym postihnutím centrálnej nervovej sústavy. Možnosti výchovy a vzdelávania týchto osôb sú veľmi obmedzené. Tieto deti boli v minulosti vyraďované zo školského systému a poskytovala sa im často len sociálna a zdravotná starostlivosť v ústavných zariadeniach, prípadne v domácom prostredí. V súčasnosti, keď už sú povinne všetci zaradení do školského systému, skúsenosti ukazujú, že včasná systematická a dostatočne kvalifikovaná rehabilitačná, výchovná a vzdelávacia starostlivosť, môže významne prispieť k rozvoju ich motoriky, rozumových schopností, komunikačných zručností, k ich samostatnosti a celkovému zlepšeniu kvality ich života. T  (www.lepsisvet.org) 

Hlboká mentálna retardácia (F73)  – vymedzuje pásmo IQ < 20. Ľudia s hlbokou mentálnou retardáciou sú ťažko schopní porozumieť požiadavkám či inštrukciám okolia a tým pádom im nie sú schopní ani vyhovieť. Väčšina z nich je imobilná alebo výrazne obmedzená v pohybe. Často bývajú inkontinentní a prinajlepšom sú schopní jedine neverbálnej komunikácie. IQ nejde presne zmerať, je len odhadované na menej ako 20. Pri správnej komplexnej rehabilitácii je možné dosiahnuť napríklad základné zrakovo priestorové a orientačné schopnosti, pri vhodnom dohľade a vedení sa môžu podieľať na praktických sebaobslužných úkonoch. Vo väčšine prípadov je možné určiť organickú etiológiu. (www.lepsisvet.org)

Iná mentálna retardácia (F78) – Táto kategória sa používa vtedy, keď stanoviť stupeň mentálneho postihnutia nemožno prostredníctvom obvyklých metód a to pre pridružené senzorické, alebo somatické poškodenie ako napríklad u nevidiacich, nepočujúcich alebo nemých jedincov a taktiež u osôb s poruchami správania, autizmom, či ťažko telesne postihnutých osôb.

Nešpecifikovaná mentálna retardácia – Táto kategória sa používa pri diagnostike prípadov, kde je preukázaná mentálna retardácia, ale nie je dostatok informácií, aby bolo možné zaradiť pacienta do jednej z vyššie uvedených kategórií. (J. Slowík, 2007)